Láska pomotaná

Sedel som v prostriedku svojej dielne a namiesto majstrovania na ktoré som sa nedokázal sústrediť som rozmýšľal nad svojím životom. Bol som zúfalý a nevedel som si dať rady. Strašne som ľúbil Maťku, moju manželku, vážil som si ju nadovšetko na svete a za nič by som ju nechcel stratiť. Ale miloval som Moniku, bol som do nej bláznivo zamilovaný a nemohol som si pomôcť. Ani jednej z nich som však nechcel ublížiť.

Vstal som so zeme, vzal som pokazený starý kompresor a položil som ho vedľa na starý stolík. Chcel som sa sústrediť na prácu, ale nedokázal som to. Všetko mi pripomínalo Moniku.  Starý stolík mi ju pripomenul tiež, chcela odo mňa aby som jej zložil nový konferenčný stolík. Hneď by som za ňou šiel, nevedel som však, čo povedať Maťke, aby už nezačala čosi tušiť. Cez týždeň som stále dlhšie v práci, keby som teraz začal miznúť aj cez víkendy, už by to bolo nápadné.

Vedel som, že to takto nejde, potreboval som sa rázne rozhodnúť. Ale bolo to pre mňa skutočne veľmi namáhavé. Potreboval som sa vidieť s Monikou. Aspoň na chvíľu cítiť jej vôňu…Šiel som za Maťkou, sedela za počítačom a celý jej svet bola jej nová online marketingová agentúra, ani neviem či si všimla, že jej hovorím, že si potrebujeme na chvíľu odbehnúť…

Zastavil som na benzínke a kúpil Maťke kvety. Keď som zazvonil na jej dome a dvere mi otvoril polonahý chlap, snažil som sa udržať si chladnú hlavu, keď za ním však vybehla Maťka v pánskej košeli, bolo mi jasné, ktorá bije. Otočil som sa na päte a len som zamrmlal, že som nechcel rušiť. Hneval som sa na seba, na ňu na celý svet. Ale dobre som si uvedomoval, že ja som ten, ktorý podvádzal a nemám najmenšie právo domáhať sa spravodlivosti…