Ľudské príbehy

Muž v strednom veku sedí v parku na lavičke a užíva si prvé lúče jarného slniečka.  Baví ma pozorovať ľudí a ešte viac ma baví rozmýšľať nad ich životnými príbehmi, čo asi robia, aký sú, ako asi myslia.

Je oblečený športovo, ale pritom šik. Má tmavo zelené rifľové krátke nohavice a čierne tričko. Pristane mu to. Sedí úplne uvoľnene a myslím, že si skutočne užíva prítomný okamih. Ach, ten vie ale relaxovať. Len pohľad na neho je upokojujúci. Nečíta, nepozerá do mobilu, len tak hľadí vôkol seba a nasáva atmosféru, spočíva. Kto vie, aká je asi jeho práca. Netuším, nedá sa to odhadnúť. Môže montovať sieťové prvky, ale zároveň pokojne by to mohol byť aj riaditeľ IT firmy. Netuším. Ale môžem si tipnúť, že nemá firmu na tepovanie sedačiek. Alebo žeby?

Prichádza za ním žena. Krásna. Dlhé čierne vlnité vlasy, biele krátke šaty. V rukách má dva nápoje. Asi káva. Tipujem, že ona si dala latté a on presso s mliekom… Sedia, pijú a relaxujú.  Dobre sa mi na nich pozerá. Srší z nich spokojnosť. Mám v ruke  zošit a zapisujem si poznámky, inak by si asi všimli, že ich okato pozorujem.

Už dlho som nevidela tak spokojný pár. Predstavujem si ako sa asi zoznámili. Bolo to v parku alebo cez kamarátov. Myslím, že sa museli spoznať na víkendovom kurze jógy pre pokročilých, tak vyrovnaný pár.

Ktovie, či majú deti. Budú ich mať? Budú spolu večne? A tak mi napadá. Čo ak sú len milenci a každý z nich má doma svoju rodinu a deti, svojho partnera, ktorý, ale pre nich nebol ten pravý. A toho pravého stretli až potom. Ale keďže svojho terajšieho partnera si vážia, majú ho radi a záleží im na ňom, nechcú mu ublížiť a tak sa s láskou svojho života stretávajú len potajme aby o nich nik nevedel..