|
RohačeRoháče sú najbohatšou skupinou Západných Tatier. Tento názov zahŕňa severnú časť hlavného hrebeňa z oravskej strany. Pomenovanie je odvodené od dvoch vrchov hlavného hrebeňa, ktoré sa pôvodne volali Roháč a Plačlivý Roháč. Roháč je rozdelený na dva vrcholy. Starí poľovníci vyšší končiar nazývali Roháčom a nižší Šutou. Tieto názvy sú prenesené pomenovania zvierat. Roháč je rohaté zviera - vôl a Šutá je bezrohaté zviera - kôň. Dnes sa Roháč volá Ostrý Roháč a Plačlivý Roháč sa nazýva Plačlivým.  Oravsky hradZachovalý rozsiahly hrad sa týči na strmom vápencovom brale priamo nad obcou vo výške 112 m nad hladinou rieky Orava. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou.Oravský hrad, kedysi sídlo Oravskej župy, vznikol v 13.-tom storočí na mieste staršieho osídlenia pochádzajúceho asi z rozhrania letopočtov. Najstaršie historické zmienky pochádzajú spred roku 1235, kedy bol kráľovským majetkom. Postupne menil majiteľov. O dnešný vzhľad sa postarali Thurzovci, ktorých stavebná obnova hrad zaradila medzi významné stavby renesančného obdobia. V roku 1800 hrad vyhorel a bol veľmi poškodený. Čoskoro však bolo postarané o jeho konzerváciu a obnovu, pričom Pálffyovci (poslední majitelia) sa pokúsili o čiastočnú romantickú úpravu. Posledná a najvýznamnejšia komplexná obnova hradu sa uskutočnila až v rokoch 1953 - 1968. Interiér budov sa zachoval z čias gotiky, renesancie a romantizmu. Najzachovalejší je interiér kaplnky so zariadením z roku 1752.
Lyžiarské vleky
 V Západných Tatrách - Roháčoch sa nachádza 10 lyžiarských vlekov. Lyžiarské vleky:
 Múzeum oravskej dedinyMúzeum oravskej dediny sa nachádza ná poľane Brestová, 3 km povyše Zuberca, v nadmorskej výške 880 metrov. Je to súbor typických stavieb charakteristický pre jednotlivé oblasti Oravy, sústredený do jednej lokality. Po obidvoch stranách Studeného potoka je postavená dedina, ktorá reprezentuje celý región Oravy. Nachádzajú sa tu objekty zo severovýchodnej tatransko-goralskej oblasti, zo severozápadnej beskydskej oblasti, z juhozápadnej oblasti dolnej Oravy, z povodia Oravy a z hruštínskej doliny. Všetky objekty múzea stavali zruční zubersko-habovskí tesári: J. Šiška, J. Matys, J. Zúbek, V. Tekeľ, J. Hruboš, A. Táraj, F. Jandura, F. Lajčin, J. Juráň, O.Pavčo a neskoršie aj ďalší Zuberčania a Habovčania. Za bránou múzea sa dostaneme do sveta našich predkov. Jednoduché stavby nás fascinujú svojou dokonalosťou tvarov, účelnosťou a čistotou štýlu. Návštevník sa cíti, akoby bol vrátený do minulého storočia.  Nachádzajú sa tu kompletné poľnohospodárske usadlosti, samostatné obytné domy, samostatné hospodárske objekty, zrubové komory, senníky, studne, sálaš a včelín. Zo sakrálnych stavieb je to drevený kostol, cintorín, zvonice. Zaujímavé sú objekty oravských remesiel a objekty obchodného podnikania: valaský mlyn, valaská píla, valcha, olejáreň, vyhňa, hrnčiarska pec, mangfovňa s farbiarňou plátna, remeselnícky a plátennícky dom. Podľa regionálnych zvláštností a architektonických osobitostí je múzeum rozdelené do piatich častí: Dolnooravský rínok Mlynica Zamagurská ulica Goralské lazy Cintorín Dolnooravský rínok je charakterizovaný voľnejším priestranstvom a honosnejšími stavbami. Práve tu sa vyníma bohatšia časť Oravy v jednotlivých stavbách. Rínok reprezentujú budovy: zvonica zo Záskalia, usadlosť z Malatinej, dve zemianske kurie Meškovcov z Vyšného Kubína, dom zo Žaškova, dom zo Srňacieho a remeselnícky dom z Veličnej. Naproti remeselníckemu domu z Veličnej je postavená mangľovňa s farbiarňou plátna. Ná Mlynici sú sústredené všetky vodné diela: mlyn píla a valcha. Majú spoločný vodný náhon. Zamagurská ulica sa začína šoltýskym domom rodín; Slovíkovcov z Rabčíc. Trochu ďalej je dom šoltýskeho rodu Romaňákovcov z Vasiľova. Najmladším domom v múzeu je dom zámožného roľníka z Hruštína. Bol postavený v roku 1923. Jeho majiteľ bol vlastníkom 18 ha pôdy. Zaujímavý je tiež dom zámožného roľníka z Dolnej Lehoty. Dom zo Zuberca je zariadený ná hrnčiarsku dielňu. Ná ulici sú ešte domy z Podbieľa, Beňadova a Čimhovej. Plátennícka kúria Paliderovccn zo Štefanova je materiálnym dokladom oravskej podnikavosti. Povyše ulice stojí hrnčiarska pec. Táto ulica charakterizuje úplné ekonomické a sociálne rozvrstvenie obyvateľov Oravy. Sú tu stavby potomkov bohatých šoltýskych rodín a stavby stredných roľníkov. Zamagurská ulica predstavuje priemerne hospodársky rozvitú časť Oravy. Goralské lazy predstavujú najchudobnejšiu časť Oravy ná svahoch Slovenských Beskýd. Sú tu domy z Oravskej Lesnej, z Novoti a z Oravského Veselého. Prototypom chudobného domu je drevorubačsko-pastierska usadlosť z Oravského Veselého. Obytná a hospodárska časť je v jednom trakte. V pitvore a v izbe je podlaha z udupanej hliny. Izba je vykurovaná dymnou pecou s otvoreným ohniskom bez dymníka. Cintorín a kostol boli kultové miesta, kde sa bolo treba povzniesť nad všedné záležitosti. Človek sa len cez kostol mohol dostať k Bohu v posmrtnom živote. Otvaracie hodiny: Otvorené denne od 8:00 do 18:00 v zime do 16:00 a organizujú sa aj večerné prehliadky. Sprievodca chodí v sezóne každú hodinu ak je aspoň 15 ľudí. Vstupné: 30,- Sk deti, vojaci, študenti, dôchodcovia 15,-sk Poplatok za foto: 10,- Sk video 20,-Sk Ostatne atrakcie
Podrobnejšie informácie o Západné Tatry - Roháče najdete na |